Markéta Pavleje: „Upokojilo ma zistenie, že na charakter detí nemám zas až taký veľký vplyv.“

Kategorie
 
 
 
 
 

Markéta Pavleje: „Upokojilo ma zistenie, že na charakter detí nemám zas až taký veľký vplyv.“

Autor: Miroslava Schneider     Dátum: 07.12.2019     Čítanie na: 3 min.

Svoj food blog rozbiehala pred siedmimi rokmi, v čase, keď sa blogerská scéna v našom regióne ešte len rodila. Ľudia sa postupne začínali viac zaujímať o jedlo a potraviny, preplnené oddelenie kuchárskych kníh by ste však v kníhkupectvách hľadali márne. Boom varenia, ochutnávania a predovšetkým fotografovania jedla prišiel v plnej sile až o niekoľko rokov neskôr. Markéta Pavleje na svojom blogu Kitchenette už vtedy vynikala nádhernými fotografiami, originálnymi receptami a srdečným, autentickým prístupom k svojmu publiku. Tieto kvality jej zostali dodnes.

Markéta patrí medzi naše zákazníčky a je nám inšpiráciou ako podnikateľka, ako mama troch detí, ako vášnivá cestovateľka, aj ako podporovateľka lokálnych značiek. Dnes okrem toho vydáva kuchárske knihy, podieľa sa na tvorbe relácie Českej televízie Herbář, jazdí na koni a súťažne hrá konské pólo. Aj preto sme veľmi rady, že si na nás našla čas a odpovedala pre vás na otázky o sebe, svojich deťoch a prístupe k obliekaniu. Premiérovo tak odštartuje náš blogový seriál rozhovorov s inšpiratívnymi ženami.

Si už roky úspešnou blogerkou. Prečo podľa teba ľudia čítajú Kitchenette? 

Myslím si, že je to tým, že sa Kitchenette blog stále snaží držať krok s trendmi, úroveň, plodiť nové inšpiratívne recepty a tiež, že možno mnoho ľudí má dobré skúsenosti s tým, čo už podľa blogu uvarili.

Cez sociálne siete pôsobí tvoj život ako pestrý, plný zážitkov, radosti a pohody. Sú naozaj také tvoje bežné dni? 

Myslím si, že život mám skutočne pestrý a niekedy až tak veľmi, že ani nestíham zachytiť, čo sa všetko deje, takže je to reálne a často skôr ešte utlmené. Ono to asi ani inak nejde, keď ste aktívny človek, ktorého baví mnoho vecí, podnikáte v oblasti, ktorá vás baví a ešte máte 3 deti. Myslím, že samy veľmi dobre viete, aké to je. Človek potom má tendencie naložiť si viac, ako môže reálne stihnúť. A ak mám aj naoko nudné dni, tak sú to tie, kedy si musím sadnúť k počítaču a doháňať tie milióny označených emailov a riešiť administratívne veci. Aj tak som stále akoby v pokluse. Ale zase moja povaha je celkom pokojná a flegmatická, tak si myslím, že nevyžarujem vystresovanú auru, aj keď je toho až nad hlavu.

Jazdíš na koni a hrávaš konské pólo. To nie je celkom bežný šport. Ako si sa k nemu dostala? Všimli sme si, že hráš so slovenskou vlajkou na tričku… 

Okolo koní som sa viac alebo menej motala už od detstva a už pred pólom som mala svojho prvého (skokového) koňa. Od toho bol už len krôčik, keď moja známa začala hrať pólo a priblížila ma viac k tomuto krásnemu športu. A slovenská vlajka… Komunita ľudí okolo póla nie je až taká veľká, a tak sa skoro všetci poznáme, navštevujeme, podporujeme a často sa stane, že vytvoríme spoločne tím hranice, nehranice. Niekedy tak hrám napríklad aj za Slovensko:).

Si mamou troch detí (Gréta, Ruben, Isaak). Často o sebe hovoríš, že si sa za tie roky posunula. V čom si vyrástla a v čom zostala rovnaká, ako pred rokmi? 

Každý z nás rastie a každé dieťa nám nastavuje zrkadlo a dáva životné lekcie. Mať Grétu, Rubena a Isáka mi určite otvorilo oči v mnohých ohľadoch. Každý je iný, má iné potreby, inak reaguje nielen na moje podnety. Vlastne mať viac detí mi prinieslo pokoj v tom zmysle, že vidím, že zas až tak veľký vplyv na ich charakter nemám. Kedysi som sa viac strachovala, či robím všetko dobre a či moje dieťa formujem správnym smerom.  Časom som sa viac upokojila a uvedomila si, že my rodičia nie sme tými sochármi, ktorí deti tvoria a formujú, že náš vplyv na ne je vlastne nepatrný a verím, že veľká časť ich podstaty je už proste daná. Snažím sa im neubližovať prílišným zasahovaním a vycítiť ich individuality, talenty a podporovať ich na ich vlastnej ceste. Dávať im viac priestoru a nedusiť ich prílišnou starostlivosťou. Ani neviem v čom som zostala rovnaká. Už sa mi dosť ťažko spomína na Markétu pred 10 rokmi. Bola som „snílek“ plný ideálov. Snažím sa aspoň časť tej Markéty zachovať a odovzdávať ju svojim deťom.

Sú pre teba oblečenie a vizáž dôležité

Áno aj nie. Oblečenie pre mňa vždy musí zostať funkčné a pohodlné, a to samozrejme dvojnásobne platí pri deťoch. Mám rada pekné oblečenie z kvalitných materiálov a som ochotná si zaňho aj priplatiť. Ale prostredný syn Ruben je práve celkom veľký ničiteľ, a tak som trochu poľavila, pretože množstvo tričiek sa uňho nedožije momentu, kedy po podedí mladší brat. Tam stráca zmysel kupovať drahšie veci. On za to nemôže, nemá zatiaľ taký cit pre čistotu. Aj jeho divoké naháňačky s naším psom nesú svoju vinu.  

Podľa čoho vyberáš oblečenie a doplnky pre svoje deti? Zaujíma ťa príbeh značky a odkiaľ oblečenie pochádza?

Dnes už veľmi nazerám na oblečenie aj z pohľadu ekológie. Snažím sa neprispievať k produkcii syntetických vlákien na báze plastu. Zaujíma ma aj pôvod značky.

Čo hovoríš na rôzne trendy v skladovaní a nakupovaní oblečenia, ako napríklad metóda Marie Kondo, alebo kapsulové šatníky? 

Myslím si, že v tomto ohľade mám šťastie, pretože mám rada celkom jednoduché minimalistické strihy a jednofarebné kúsky, teda typ oblečenia, ktoré zapadá do tejto filozofie. Nie som úplný shopaholic. Pre seba nakupujem nové veci len párkrát ročne a väčšinou je to značka COS, teda celkom nadčasová, minimalistická móda vyrobená z veľmi kvalitných materiálov.

V MOE kladieme dôraz na kvalitu materiálov a výroby, aby naše výrobky vydržali dlho. Nezriedka nám zákazníčky hovoria, že ich vynosili súrodenci alebo deti priateľov. „Dedia“ tvoje deti po sebe? Nakupuješ od kamošiek alebo v sekáčoch, vymieňaš vo swapoch? 

Áno, naše deti po sebe dedia a máme tiež oblečenie po deťoch kamarátov. Presne tam sa pozná kvalita odevu. Také kúsky sú stále krásne aj keď sa nosia už dlhšiu dobu.

A teraz otázka na telo: upratujú si oblečenie tvoje deti samé? Ako si to dosiahla?:)

Chlapci si určite neupratujú oblečenie sami. Prostredný Ruben občas, ak ho k tomu vyzvem, ale asi ešte reálne nevyhodnotí, či je niečo pripravené na ďalšie nosenie alebo už vhodné do pračky. Deti máme v Montessori vzdelávacích systémoch a aj tam ich vedú k tomu, že poriadok a systém má význam. Verím, že im to pomáha. Dcéra áno:). Ona je ten typ dieťaťa, ktoré sa mi snaží vyhovieť, ak ho k niečomu vyzvem. Je dôsledná od prírody.

Čo sa ti na MOE páči? Ktoré výrobky od MOE ťa najviac bavia a odporučila by si ich aj iným rodičom?

Vždy ma najviac bavili jednofarebné a minimalistické detské podkolienky a legínky. Potom určite tiež kožené capačky a v neposlednom rade mušelínové šatky, ktoré u vás na eshope ponúkate. Nosia ich všetky deti v zime namiesto šálu a dokonca aj ja! MOE často odporúčam aj svojim známym a na mojom Instagrame.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verze